Martinské hole - Ferrata HZS

Už zopár rokov Martinské hole ponúkajú úžasné spojenie pre turistov, ktorí chcú viac ako len šliapať do kopca. Ferrata HZS je prvá Slovenská ferrata (zaistená cesta), na ktorej si môžete vybrať hneď dve varianty obtiažnosti (B,C). Ferrata kopíruje Pivovarský potok, keď začína na parkovisku pri spodnej stanici starej lanovky (GPS: 49.085164, 18.863976 “hoď do Googlu”) a končí tesne pod chatami na Martinských holiach.
Osobne ma toto spojenie Martinské hole + ferrata naozaj zaujalo a ešte pred tým ako sme dokončili ferratu, sme si vraveli že sem sa musíme vrátiť!!!

TRASA: Martin, Stráne (GPS: 49.085164, 18.863976), Ferrata HZS, Martinské hole, chaty, Krížava vysielač
Martinské hole, chaty, Martin stráne
DĹŽKA: Okruh 16km

Začiatok je priamo z parkoviska na Stráňach. Odtiaľ ide ešte kúsok betónu do lesa, no veľmi rýchlo sa ocitnete na lávkach a skalkách, ktoré vedú popri Pivovarskom potoku.

Pokračujeme popri potoku. Dolina je v dolnej časti príjemne široká, plná zelene. Ešte žiadny náznak strmých skál a rebríkov.
Za to si tu prídu na svoje fotografi ktorí radi fotia potôčiky v krásnom lesnom prostredí.
Ja sa viem pri peknom vodopáde zdržať veľmi dlho a stále skúšam nové uhly a pokúšam techniku, keď fotím tesne nad hladinou!

Cez pás vyťaženého lesa sme sa dostali ku smerovníku od kiaľ už začínajú istiace laná, stupačky atď., však na to sme sa najviac tešili!

Odporúčaná výbava na ferrate je sedák, tlmič pádov, prilba a rukavice!

Trochu zdatní a nebojácnejší turisti túto trasu bez problémov zvládnu aj bez toho. Celá trasa je veľmi dobre spravená, stačí byť pozorný kam stúpate.
Každý ako si trúfa…
Pre zdokumentovanie tých najkrajších miest som to pre vás zvládol aj s foťákom v ruke! 😉

Po čase prídete k ďalšej tabuli pri ktorej sa ferrata rozdeľuje na ľahšiu a ťažšiu. Na prvý krát a v rámci možností nášho nákladu na chrbtoch sme zvolili tú ľahšiu variantu.
Cestu hore sme si v týchto úsekoch naozaj užili a ubehla veľmi rýchlo!
Ako pozeráte pod nohy obdivuje čo je okolo vás, dávate pozor aby ste sa nepošmykli, ani sa nenazdáte a ste hore!

Ferrata je úžasná, o niečo vyšší level Slovenského Raja. Náročnejšia a zábavnejšia!
Na konci sme dorazili k rázcestiu z lavičkou. Nedalo nám, a trochu sme oslávili tento krásny výlet. Už nás žiadne náročné prekážky nečakali len bolo treba šliapať nahor.
Po chvíli sme boli pri chatách na Martinských holiach. Stihli sme to akurát pri západe slnka!

Od chát je to už len kúsok na hrebeň. My sme pri výstupe mali krásne osvetlené okolité kopce zapadajúcim slnkom, takže bolo čo fotiť.
Očami sme cestovali po kopcoch a spomínali, kde sme už prespali v minulosti. V okolí sme toho pobehali naozaj dosť a aj tu na stránke nájdete prespávačky, ktoré sme stihli cez zimu na Minčole alebo oproti na najvyššom vrchu Malej Fatry, Velký Kriváň…
Na hrebeni Martiniek nie je problém nájsť si miesto na spanie. Veľkú časť hrebeňa tvorí mäkká tráva, čiže dokonalá prírodná posteľ.
Zložili sme si teda veci kúsok v závetrí pri kosodrevine a šli sme si pozrieť západ slnka.

Po západe sme zaliezli do spacákov s tým, že samozrejme budík na 1:00 nemohol chýbať.
Noc bola na pohľad krásna akurát sme mali takú vlhkosť že behom 15 sekúnd sa mi dokázal zarosiť objektív po každom utretí!
To mi dosť znechutilo nočné vyčkávanie na správny okamih a takmer úplne znemožnilo fotenie.
Nakoniec som mal trpezlivosť pofotiť aspoň niečo, ale vlhko ostalo až do východu slnka…

Mliečna dráha, ktorá bola veľmi dobre viditeľná mi celú noc nedala spať a tak som vyčkával a takmer nespal.
Spánok som potom doháňal na slniečku, keďže ostatným sa vstávať akosi nechcelo.

Po takej dlhej noci sa na slnku spalo výborne, akurát to v spacáku začne trochu prikurovať pribúdajúcimi stupňami.
Keď sme sa už všetci prebudili, vypratali sme spálňu a zahájili zostup.
Cesta dolu po žltej značke je skôr taká úniková cesta, žiadne vzrúšo. Našťastie sme si toho vzrúša užili dosť na ferrate.